dovoľte, aby som v úvode nášho snemovania predstavil osobnosť, ktorá svojím životom a dielom významne zasiahla do formovania životného postoja mnohých ľudí a dovolím si povedať, že nielen na Slovensku.

Prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc. sa narodil roku 1933 v Užhorode. Študoval na gymnáziu v Michalovciach, neskôr v Trebišove. Maturoval o rok neskôr, keď z politických dôvodov bol zaradený do výroby a na maturitu musel rok čakať. Študoval fyziku na vtedajšej Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Niekoľko rokov po skončení univerzity sa začal profesionálne venovať astronómii, o ktorú sa zaujímal už od mladosti. Toto nasmerovanie ho sprevádzalo celý život.

Vo vedeckej oblasti patril medzi popredných odborníkov v svetovom meradle. Je autorom vyše 150 vedeckých prác a 4 knižných publikácií. Významne sa angažoval v popularizačnej činnosti. Okrem členstva v redakčných radách svoje poznatky približoval širokej verejnosti formou prednášok a publikácií. Takto ho iste pozná veľa čitateľov, poslucháčov rozhlasu, či divákov televízie, kde účinkoval do poslednej chvíle. Jeho televízne príhovory v relácii “Slovo” odznievali aj po jeho odchode.

Po roku 1989 sa mohli jeho názory publikovať. Tak vznikli jeho vzácne knihy: Turínske plátno (1991) a Božie kráľovstvo (1997) a mnoho článkov s tematikou o vzťahu vedy a viery. Toto mal na zreteli pri každej činnosti, či už ako zakladateľ Trnavskej univerzity (1992) a jej prvý rektor alebo neskôr ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI) od roku 1999. Trnavská univerzita dostala do vienka kresťanské zameranie, čo síce pobúrilo vtedajších silných, ale práve v tomto súboji o pravdu sa ukázala veľkosť prof. Hajduka. Nezľakol sa, nešíril nenávisť voči neprajníkom, ale vytrvalo obhajoval právo na slobodu a demokraciu. Dostalo sa mu uznania a podpory od mnohých zahraničných univerzít.

Ako predseda ÚSKI vypracoval projekt pre ďalšie vzdelávanie učiteľov. Bola to vzácna myšlienka, ktorej poslaním bolo odstrániť škvrny totalitnej výchovy, ktorá zneužívala vedu prispôsobovaním jej výsledkov na boj proti viere. Veľkosť myšlienky je aj v tom, že učitelia sú architekti budúcich generácií. Pochopili to aj učitelia. Projekt, ktorý ponúkol 12 modulov, po ukončení, na žiadosť učiteľov, sa s podporou nemeckej nadácie Renovabis, zopakoval. Žiaľ, slávnostné ukončenie cyklu už bolo bez jeho účasti.

Prednášková činnosť prof. Hajduka nemá obdobu. Prednášal v neslobode, prednášal po roku 1990. Neváhal ísť za poslucháčmi aj mimo Bratislavy. Jeho prednášky si mohli vypočuť v Košiciach, Vranove n/T, v Starej Ľubovni, v Modre a ktovie kde inde. Prednášal zanietene v snahe presvedčiť poslucháčov, že veda a viera si neprotirečia. Mnohé prednášky sú uverejnené v početných zborníkoch.

Jedinečné boli jeho prednášky o Turínskom plátne; nešlo o nábožné výlevy. Poslucháči mali možnosť počuť a vidieť výsledky hlbokej vedeckej analýzy.

Nemožno spomenúť všetko. Prof. Hajduk obsiahol veľkú šírku aktivít. Študoval a propagoval poznatky, nehľadiac na únavu. Dôležité je, že podľa toho aj žil a ukázal príklad pre všetkých, ale osobitne pre ľudí vo vede, aby sa neuzatvárali, ale “svietili” okoliu na jeho ceste k pravde.

Na taký veľký odkaz sa nezabúda. Prof. Hajduk horlil za dedičstvo, ktoré Slovensko dostalo do vienka. Šíril idey v správne chápanej viere. Za to sú mu povďační nielen členovia ÚSKI, ale tiež široká obec učiteľov a poslucháčov jeho prednášok, vystúpení v elektronických médiách a v osobných rozhovoroch.