Prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc. sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode. Po absolvovaní Gymnázia v Trebišove pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave , ktoré ukončil v roku 1958. Po ukončení štúdia začal pracovať ako stredoškolský učitel, neskôr pôsobil ako redaktor v Slovenskom pedagogickom nakladat eľstve v Bratislave.

Od roku 1961 pracoval v rôznych funkciách na Astronomickom ústave SAV. Roku 1968 získal na Karlovej univerzite titul kandidáta vied a roku 1985 na Astronomickom ústave Česko-slovenskej akadémie vied titul doktora vied za úspešnu obhajobu práce "Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy". Na docenta bol habilitovaný roku 1992 a profesúru získal v roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne . Bol zakladateľom a rektorom (1992-1996) obnovenej Trnavskej univerzity v Trnave . V roku 2002, pri príležitosti desiateho výročia svojho obnovenia, mu Trnavská univerzita udelila "Pamätnú medailu" a roku 2003 čestný doktorát za prínos pre rozvoj vedy v Slovenskej republike.

Pozoruhodné vedecké výsledky dosiahol prof. Hajduk v astronómii a fyzike, a to najmä v odbore výskumu medziplanetárnej hmoty . Od roku 1970 bol členom Medzinárodnej astronomickej únie , ktorá podľa neho aj pomenovala jeden z asteroidov Antonhajduk. Bol držiteľom diplomu Národnej agentúry pre aeronautiku a vesmír (NASA) i viacerých ocenení SAV . Napísal približne 150 vedeckých prác, stovky populárno-vedeckých článkov a viacero kníh, publikoval množstvo prác v renomovaných časopisoch, bol spoluzakladateľom a spoluautorom " Encyklopédie astronómie" . Bol priekopníkom radarového výskumu meteorov na Slovensku. V roku 1975 a 1976 obdržal prémie Slovenského literárneho fondu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu (najmä za knihy " K horizontom vesmíru" a " K planétam" ). Dlhodobo sa venoval rojom Halleyovej kométy , určil pravdepodobnosť zrážky kozmickej sondy Giotto s väčšou časticou počas preletu sondy v blízkosti Halleyovej kométy, čo sa neskôr skvele potvrdilo. Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom dr. Bruceom McIntoshom, v ktorom podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy.

Významne sa podieľal aj na pedagogickom procese. 21 rokov prednášal kurz "Rádioastronómia" pre špecializáciu astronómia a geofyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Osobne sa angažoval za obnovenie výuky na Trnavskej univerzite a v rokoch 1992-1996 bol jej prvým rektorom .

Popri vedeckej činnosti sa aktívne venoval kresťanskej filozofii a stal sa jedným z hlavných predstaviteľov prúdu zástancov interakcie vedy a viery . Bol spoluautorom knihy "Živá viera a vedecký svetonázor", autorom kníh "Božie kráľovstvo" a "Turínske plátno", publikoval cyklus článkov o slobode ducha. Angažoval sa v projektoch Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI) zameraných na vzdelávanie kresťanských učiteľov, organizoval prednášky o vesmíre a turínskom plátne pre študentov na celom Slovensku, publikoval v časopise RaN . Od roku 1999 pôsobil ako predseda ÚSKI , bol spoluzakladateľom kresťanských organizácií Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) a Fórum pre verejné otázky (FVO).

Zomrel 9. apríla 2005 v Bratislave, pochovali ho 16. apríla 2005 na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.