Trinásty ročník tohto európsky známeho a už tradičného podujatia prebiehal 19.– 20. novembra 2004 na dvoch miestach: v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove a v Dome umenia v Košiciach. Záštitu nad festivalom, na ktorý pozývalo Gréckokatolícke biskupstvo Prešov a Gréckokatolícky apoštolský exarchát Košice, mal minister kultúry SR Rudolf Chmel.

Slávnostný večer v Košiciach otvoril košický Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda. V jeho podaní odznel starosloviensky Otčenáš, ktorý zdvihol preplnený Dom umenia zo stoličiek. Moderátor Vladimír Seman parafrázoval "hlas" z cudziny: My vám závidíme vašu vieru, že ste si ju zachovali, hoci to nebolo vždy ľahké. Tieto slová odštartovali privítanie hostí, súborov i organizátorov a sponzorov podujatia. "Vstup do EÚ – to je vstup do klubu vyvolených, ale Slovensko je aj v inom spoločenstve, v spoločenstve Slovanov," pokračoval moderátor po odznení repertoáru Zboru sv. Cyrila a Metoda pri Katedrálnom chráme narodenia Presvätej Bohorodičky. Prvá zmienka o gréckokatolíckom cirkevnom speváckom zbore v Košiciach je zaznamenaná v kronike farnosti z r. 1851. Po násilnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v 50. rokoch bola činnosť zboru prerušená, obnovila sa v roku 1968. Spevokol obohacuje bohoslužby nielen v katedrálnom chráme v Košiciach, ale aj v chrámoch celého exarchátu. Podobné poslanie má aj Pravoslávny zbor Katedrálneho chrámu sv. kniežaťa Alexandra Nevského z Prešova. Má však oveľa mladšiu históriu. Vznikol r. 1990.

V druhej časti festivalu duchovných piesní byzantského obradu vystúpili zbory zo zahraničia. Pěvecké sdružení Slezan – Český Těšín má vo svojom repertoári okolo 300 skladieb od stredovekých až po súčasných skladateľov. Spevokol Slezan bol založený v roku 1945, zastupuje najzápadnejších Slovanov a je nositeľom Zlatej medaily lužických Srbov.

Počtom najväčší (42 osôb), priemerným vekom najmladší a jeden z najvýznamnejších v Európe – to je Chlapčenský zbor hudobnej školy zborového spevu – Mukačevo (Ukrajina). Bol založený v roku 1983 a už v roku 1986 sa stal laureátom Medzinárodného festivalu chlapčenských zborov a v nasledujúcich rokoch aj Medzinárodného festivalu detských spevokolov a Medzinárodného mládežníckeho hudobného festivalu, je držiteľom mnohých prestížnych ocenení, vystupoval v 17 krajinách Európy. Tento "anjelský zbor, zbor anjelov", ako ho moderátor viac ráz nazval, si od vstupu na scénu získal všetkých prítomných. Tým najmenším "anjelikom" veľké dosky s notami zakrývali hrude, na ktorých bolo vidieť oduševnenie, s akým spievali napríklad aj Kyrie od Mozarta. Náročný repertoár týchto zväčša maloletých chlapcov, ich disciplína a estetika vystúpenia primäli divákov – poslucháčov ku skandovanému potlesku a ten vyústil do prídavku a k opätovným ováciám.

Po tomto nesporne úspešnom vystúpení mal neľahkú úlohu zaujať obecenstvo 20-členný Komorný zbor Cantus z Užhorodu, ktorý sa v Košiciach zastavil po veľmi úspešnom turné v Švajčiarsku. Tento komorný miešaný zbor bol založený v roku 1986 a jeho členmi sú učitelia a študenti hudby a spevu. Získal prvé miesto na Medzinárodnej súťaži zborového spevu a stal sa laureátom 14. Medzinárodného festivalu. Jeho repertoár tvoria prevažne sakrálne skladby svetoznámych skladateľov 18. – 20. storočia, ako aj ľudové piesne v úprave známych autorov. Aj tento zbor zaspieval starosloviensky Otčenáš.

"Žuravli" – tak sa nazýva reprezentačný mužský zbor Združenia Ukrajincov Poľska. Vznikol v roku 1972 a už od druhej polovice 70. rokov ho pokladali za jeden z najlepších mužských amatérskych zborov na svete. Zaujímavé je pri ňom to, že ho tvoria prevažne potomkovia násilne deportovaných Ukrajincov z éry komunistického režimu v rámci akcie "WISLA" v r. 1947. Preto sa zbor schádza na skúšky a koncerty raz za mesiac – v sobotu a v nedeľu – z celého Poľska. Spievajú v ňom výlučne amatéri – muži rôzneho veku. Repertoár zboru tvoria sakrálne skladby od najstarších dôb až po súčasnosť, a to klasické i ľudové piesne.

Tento zbor zavŕšil prehliadku súborov, ale nie programu festivalu. Pri jeho odchode javisko potemnelo, z dvoch strán naň prichádzali za zvukov zvonov účinkujúce telesá a z hľadiska postupovali malí chlapci z mukačevského zboru so zažatými sviecami. Zaznel klavír a celé javisko zaspievalo Buď blahoslavené meno Božie! Obrovský zbor, zložený zo zástupcov rôznych národov, vytvoril "spoločenstvo k oslave Boha a toto spoločenstvo tým nadobúda aj transcendentný rozmer" (Mons. Milan Chautur, CSsR, košický apoštolský exarcha). Moderátor pozval na javisko Mons. ThDr. Jána Babjaka, SJ, prešovského eparchu, ktorý okrem iného povedal: "V dnešnom svete už máločo sa vie dotknúť človeka. Sme všetkým nasýtení. Ale pri tej hojnosti sme možno duchovne prázdni." No predpokladal, že duchovné spevy, ktoré odznievali, sa dotkli všetkých sŕdc a zaplavili duše radosťou a krásou. Vo veľmi estetickom bulletine sa Mons. ThDr. Ján Babjak vyjadruje, že "duchovná pieseň približuje človeka k Bohu, ale aj ľudí navzájom".

Zaznela záverečná pieseň XIII. ročníka Medzinárodného festivalu duchovných piesní byzantského obradu Mnohaja i blahaja lita pod taktovkou Mgr. Leontína Dohoviča, súčasne dramaturga Festivalu, ktorý v spomínanom bulletine uviedol: "Je priam symbolické, že Festival sakrálnych skladieb východného obradu sa uskutočňuje v regióne východného Slovenska, kde sa dlhé stáročia až po dnešný deň zachovali byzantské hudobné tradície a liturgické spevy v cirkevno-slovanskom jazyku, obohatené ľudovými slovnými a hudobnými prvkami". Podobne sa o obsahu festivalu vyjadril i minister kultúry SR Rudolf Chmel, keď povedal, že "duchovné piesne, ktoré sú súčasťou repertoárov zúčastnených speváckych zborov, nemožno napriek ich úctyhodnej tradícii spájať len s minulosťou. Naopak, vďaka svojej liturgickej hodnote sú neoddeliteľnou súčasťou aj dnešného duchovného sveta veriacich byzantského obradu".