Karel Beneš, Tomáš Machula (eds.) :
Stav dialogu přírodovědců s teology : témata – osobnosti – instituce
Teologická fakulta Jihočeské univerzity, České Budějovice, 2005,140 strán
V dňoch 20. a 21. mája 2005 sa uskutočnila na pôde Teologickej fakulty v Českých Budějoviciach konferencia, ktorá nadviazala na predošlú v roku 2001 s cieľom posúdiť aktuálny stav dialógu prírodovedcov a teológov. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 50 vedcov a teológov z viacerých kresťanských denominácií najmä z Českej republiky
ale aj zo zahraničia. V programe šlo konkrétne o uvedenie aktuálnych tém dialógu a poznanie osobností a inštitúcií, ktoré sa mu vo svete venujú či venovali, alebo ho podporujú. V tomto zmysle možno príspevky uverejnené v zborníku rozdeliť do troch skupín.Prvá je venovaná osobnostiam (vedcom aj teológom), ktorí sa otázkami vedy a teológie zaoberali v minulosti, najmä však v prvej polovici 20. storočia v Čechách ako aj niektorým postojom a názorom významných zahraničných mysliteľov k tejto tématike (Claude Tresmontant, Wolfhart Pannenberg, Wentzel van Huysteen, Polkinghorne a ďalší). V druhej skupine príspevkov sa charakterizuje práca a úsilie jednotlivcov a inštitúcií vo svete zainteresovaných na uvedenom dialógu. Cenný je zoznam časopisov v rôznych k
rajinách, venovaných dialógu, ktorý uvádza už v úvode zborníka Karel Beneš. Pavel Gábor spracoval postavenie, úlohu a činnosť vatikánskeho observatória v dialógu. Vladimír Albrecht sa podrobne venuje zameraniu a aktivitám nadácie Johna Templetona - jedného z najväčších podporovateľov dialógu.Ťažisko konferencie bolo v príspevkoch a diskusiách ku konkrétnemu obsahu dialógu. Pokrok
v dialogu naznačuje skutočnosť, že žiaden z autorov príspevkov nespochybnil jeho potrebu a pozitívny význam pre obidve strany. Viacerí z účastníkov považovali však za potrebné vyjasniť (si) niektoré základné pojmy a postupy potrebné pre vymedzenie a priebeh dialógu. Patria medzi ne napr. možnosti a spôsoby hľadania pravdy v prírodných vedách a teológii, otázky racionality, s
chopností a hraníc ľudského rozumu ako aj charakteristika a miesto prírodnej filozofie či prirodzenej teológie v dialógu.Najväčší počet príspevkov je venovaný evolúcii. Helena Pavlíčková hovorí o nej vo svojom referáte ako o “večnej téme prírodovedcov a teológov”. Vzhľadom na stále naliehavejšie a jasnejšie uvedomovanie si významu evolúcie v existencii vesmíru, života a človeka je logické, že táto téma nachádza svoje miesto nielen pri konštrukcii a spresňovaní fyzikálnych a biologických koncepcií evol
úcie, ale aj pri ich filozofickej a teologickej interpretácii. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že niektoré procesy sa často interpretujú ako fakty, hoci sa zatiaľ nepodarilo ich v plnom rozsahu dokázať. Ide napr. o spôsob vzniku života, ako na to upozorňuje vo svojom referáte biochemik Emil Paleček. Vzhľadom na význam evolúcie a prudký nárast originálnych poznatkov prírodných vied však treba rátať s neustálou potrebou aktualizácie otázok dialógu v tejto oblasti. V ostatnom čase k nim pribudla aj otázka podstaty a významu prírodných a iných katastrof, ktorej sa dotkol vo svojom príspevku s geologickým zameraním Stanislav Mareš. Zvláštne postavenie v zborníku má referát významného českého molekulárneho biológa Miloša Ondřeja o geneticky modifikovaných rastlinách. Autor zastáva názor, že človeka možno pokladať za kompetentného pre zásahy do dedičnej hmoty (okrem klonovania človeka a zásahov do dedičnej hmoty zárodočnej línie človeka) za predpokladu, že zásahy robí s dobrým úmyslom, pri rešpektovaní a dodržiavaní všetkých opatrení, ktoré sú nutné na ochranu zdravia človeka a životného prostredia. Autor vyzýva na spolupôsobenie pri šírení informovanej osvety a pozitívneho vzťahu ku geneticky modifikovaným plodinám, ktoré pomáhajú znižovať hlad vo svete, zlepšovať kvalitu života a znižovaním spotreby agrochemikálií, herbicídov a pesticídov ako aj ďalšími faktormi chrániť životné prostredie.Zborník prináša zaujímavé pohľady na jednotlivé aspekty dialógu prírodných vied a teológie aj keď spektrum tém dialógu bolo veľmi široké a tým vylúčilo hlbší pohľad na problematiku. Chýbalo v ňom však viac orientácie teológov na nové prvky súčasnej exegézy Biblie, ktoré by mohli vniesť do dialógu zásadne nové prvky. Tieto postrehy nemenia nič na skutočnosti, že dialóg je veľm
i užitočný a podujatia, ktoré organizuje Teologická fakulta v Českých Budějoviciach znamenajú pre obidve zainteresované strany cenný zdroj nových informácií ako aj príležitosť na objasňovanie a lepšie vzájomné porozumenie stanovísk.Zborník si možno objednať na Teologickej fakulte Jihočeské Univerzity v Českých Budějoviciach (Kněžská 1) alebo požičaťv knižnici ÚSKI. Oľga Erdelská