Karel Beneš, Tomáš Machula (eds.) :

Stav dialogu přírodovědců s teology : témata – osobnosti – instituce

Teologická fakulta Jihočeské univerzity, České Budějovice, 2005,140 strán

V dňoch 20. a 21. mája 2005 sa uskutočnila na pôde Teologickej fakulty v Českých Budějoviciach konferencia, ktorá nadviazala na predošlú v roku 2001 s cieľom posúdiť aktuálny stav dialógu prírodovedcov a teológov. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 50 vedcov a teológov z viacerých kresťanských denominácií najmä z Českej republiky ale aj zo zahraničia. V programe šlo konkrétne o uvedenie aktuálnych tém dialógu a poznanie osobností a inštitúcií, ktoré sa mu vo svete venujú či venovali, alebo ho podporujú. V tomto zmysle možno príspevky uverejnené v zborníku rozdeliť do troch skupín.

Prvá je venovaná osobnostiam (vedcom aj teológom), ktorí sa otázkami vedy a teológie zaoberali v minulosti, najmä však v prvej polovici 20. storočia v Čechách ako aj niektorým postojom a názorom významných zahraničných mysliteľov k tejto tématike (Claude Tresmontant, Wolfhart Pannenberg, Wentzel van Huysteen, Polkinghorne a ďalší). V druhej skupine príspevkov sa charakterizuje práca a úsilie jednotlivcov a inštitúcií vo svete zainteresovaných na uvedenom dialógu. Cenný je zoznam časopisov v rôznych krajinách, venovaných dialógu, ktorý uvádza už v úvode zborníka Karel Beneš. Pavel Gábor spracoval postavenie, úlohu a činnosť vatikánskeho observatória v dialógu. Vladimír Albrecht sa podrobne venuje zameraniu a aktivitám nadácie Johna Templetona - jedného z najväčších podporovateľov dialógu.

Ťažisko konferencie bolo v príspevkoch a diskusiách ku konkrétnemu obsahu dialógu. Pokrok

v dialogu naznačuje skutočnosť, že žiaden z autorov príspevkov nespochybnil jeho potrebu a pozitívny význam pre obidve strany. Viacerí z účastníkov považovali však za potrebné vyjasniť (si) niektoré základné pojmy a postupy potrebné pre vymedzenie a priebeh dialógu. Patria medzi ne napr. možnosti a spôsoby hľadania pravdy v prírodných vedách a teológii, otázky racionality, schopností a hraníc ľudského rozumu ako aj charakteristika a miesto prírodnej filozofie či prirodzenej teológie v dialógu.

Najväčší počet príspevkov je venovaný evolúcii. Helena Pavlíčková hovorí o nej vo svojom referáte ako o “večnej téme prírodovedcov a teológov”. Vzhľadom na stále naliehavejšie a jasnejšie uvedomovanie si významu evolúcie v existencii vesmíru, života a človeka je logické, že táto téma nachádza svoje miesto nielen pri konštrukcii a spresňovaní fyzikálnych a biologických koncepcií evolúcie, ale aj pri ich filozofickej a teologickej interpretácii. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že niektoré procesy sa často interpretujú ako fakty, hoci sa zatiaľ nepodarilo ich v plnom rozsahu dokázať. Ide napr. o spôsob vzniku života, ako na to upozorňuje vo svojom referáte biochemik Emil Paleček. Vzhľadom na význam evolúcie a prudký nárast originálnych poznatkov prírodných vied však treba rátať s neustálou potrebou aktualizácie otázok dialógu v tejto oblasti. V ostatnom čase k nim pribudla aj otázka podstaty a významu prírodných a iných katastrof, ktorej sa dotkol vo svojom príspevku s geologickým zameraním Stanislav Mareš. Zvláštne postavenie v zborníku má referát významného českého molekulárneho biológa Miloša Ondřeja o geneticky modifikovaných rastlinách. Autor zastáva názor, že človeka možno pokladať za kompetentného pre zásahy do dedičnej hmoty (okrem klonovania človeka a zásahov do dedičnej hmoty zárodočnej línie človeka) za predpokladu, že zásahy robí s dobrým úmyslom, pri rešpektovaní a dodržiavaní všetkých opatrení, ktoré sú nutné na ochranu zdravia človeka a životného prostredia. Autor vyzýva na spolupôsobenie pri šírení informovanej osvety a pozitívneho vzťahu ku geneticky modifikovaným plodinám, ktoré pomáhajú znižovať hlad vo svete, zlepšovať kvalitu života a znižovaním spotreby agrochemikálií, herbicídov a pesticídov ako aj ďalšími faktormi chrániť životné prostredie.

Zborník prináša zaujímavé pohľady na jednotlivé aspekty dialógu prírodných vied a teológie aj keď spektrum tém dialógu bolo veľmi široké a tým vylúčilo hlbší pohľad na problematiku. Chýbalo v ňom však viac orientácie teológov na nové prvky súčasnej exegézy Biblie, ktoré by mohli vniesť do dialógu zásadne nové prvky. Tieto postrehy nemenia nič na skutočnosti, že dialóg je veľmi užitočný a podujatia, ktoré organizuje Teologická fakulta v Českých Budějoviciach znamenajú pre obidve zainteresované strany cenný zdroj nových informácií ako aj príležitosť na objasňovanie a lepšie vzájomné porozumenie stanovísk.

Zborník si možno objednať na Teologickej fakulte Jihočeské Univerzity v Českých Budějoviciach (Kněžská 1) alebo požičaťv knižnici ÚSKI. Oľga Erdelská

 

 

 


© ÚSKI 2005 - www.uski.sk