Július Krempaský: Veda verzus viera?

VEDA, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2006

Každý človek si z času na čas položí pár fundamentálnych otázok, na ktoré mu jeho poznatky nedávajú jednoznačnú odpoveď. Sú to otázky počiatku či konca vesmíru, otázky vzniku života, objavenia sa človeka na Zemi, otázky vývoja živej a neživej prírody, predurčenosti alebo náhodnosti dejov vo vesmíre a pod.

Na mnohé problémy vedy v strete s vierou podáva súbor najnovších poznatkov J. Krempaský v diele “Veda verzus viera?”. Robí tak s erudíciou vedeckého pracovníka, citlivým prístupom pedagóga a pokorou veriaceho človeka. Hoci jemu najbližšou vedeckou disciplínou je fyzika, v knihe popri nej osvedčuje bohaté znalosti z biológie, chémie, genetiky a iných oblastí. Prírodovedecké poznatky konfrontuje s názormi kresťanskej náuky. Nerobí však propagáciu ani vede ani viere. Uvádzané skutočnosti, podopreté nevšednou popularizačnou schopnosťou autora, vyúsťujú v prirodzený záver, že veda a viera sa nevylučujú. Naopak, obe sú paralelnými cestami úprimného hľadania pravdy.

Treba uvítať, že na Slovensku vznikla takáto kniha. Doteraz sa mohol čitateľ o daných otázkach dozvedieť väčšinou len z cudzojazyčnej literatúry a z prekladov. Vzácna je aj reč knihy. Vedecké poznatky sú sprostredkované takou formou, že ich môže čítať veriaci laik či teológ a náboženské informácie, predovšetkým pasáže z Biblie, sú podávané tak, aby boli akceptovateľné pre exaktného vedeckého pracovníka. Text je pútavo popretkávaný známymi aj menej známymi citátmi vedcov na adresu viery a tiež citátmi cirkevných autorít na adresu vedy.

Autor nepreferuje žiadny názor. Samo od seba však vyplýva, že napríklad evolucionizmus je prirodzenejšou a schodnejšou cestou Zeme a vesmíru, než kreacionizmus. Ako fyzik sa vyjadruje predovšetkým k začiatku nášho vesmíru, k objaveniu sa hmoty z vákua a k rozpínaniu vesmíru. Uznáva tiež hranice fyzikálneho poznania, dané napr. tzv. Planckovým časom, Planckovou dĺžkou a pod. Veda nikdy neodpovie na otázku, či bol alebo nebol náš vesmír stvorený. Možno pre niektorých čitateľov budú prekvapujúce, avšak nie nelogické, vývody, že Boh vo svojich technologických plánoch potreboval popri determinizme aj chaos. Umným náčrtom kvantovej mechaniky a teórie relativity dáva prehľad o limitách fyzikálneho prognózovania. Pre veriaceho človeka sa možno bude zdať tvrdým konštatovanie, že niektoré veci sú z princípu nepredvídateľné a neurčité. Značná časť knihy je venovaná tzv. antropickému princípu v jeho troch aspektoch. Hoci ani veda ani viera nevylučujú život aj inde vo vesmíre, parametre sveta sú nastavené tak jemne, že takáto možnosť je málo pravdepodobná.

Je signifikantné, že táto skvelá kniha vyšla vo Vydavateľstve SAV VEDA a na napísanie doslovu sa podujal predseda SAV prof. Š. Luby. Kniha sa môže stať vynikajúcou inšpiračnou pomôckou pre začínajúcich prírodovedcov, ktorí sa chcú oddať základnému výskumu a ten istý inšpiračný náboj má aj pre bádateľov v oblasti teológie.

Igor Túnyi


© ÚSKI 2006 - www.uski.sk