Vďaka vynikajúcemu znalcovi Rosminiho diela a súčasne prekladateľovi tejto eseje - Ctiradovi Vácvalovi Pospíšilovi, profesorovi dogmatickej (systematickej) teológie na Katolíckej teologickej fakulte a Husitskej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a Cyrilometodějskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, je vydany preklad rozšírený aj o zasvätenú štúdiu o osobnosti a komplexnom diele A. Rosminiho. Práve spomenutá štúdia uvádza čitateľa do širšieho kontextu životného osudu mysliteľa, jeho názorového zrenia, ktoré sa od mladistvého zápalu až do smrti prehlbovalo v dvoch základných smeroch: v otvorenom a poctivom katolicizme a v oddanosti vlastnému národu (s. 96). Tieto jeho dve základné lásky spojené s filozofickou a teologickou erudovanosťou, lingvistickou, literárnou i všeobecnou vedeckou vzdelanosťou danej doby, ale tiež s intenzívnou politickou aktivitou (na poli úsilia o zjednotenie Talianska vo forme federatívneho usporiadania so spoločnou vládou a ústavou) vyústili u Rosminiho do formulovania mnohých vycibrených filozofických, morálnych, právnych, pedagogických i politologických ideí, ktoré publikoval vo viacerých prácach.

V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že čitateľ môže navyše uvítať aj vydavateľskú poznámku v závere publikovanej eseje, kde je pre všetkých záujemcov uvedená internetová adresa precízne spracovanej prehľadnej bibliografie všetkých Rosminiho spisov, vrátane prvého roku ich talianskeho vydania až po ich zaradenie do kritického vydania Rosminiho diela. Súčasne vydavateľ dáva do pozornosti blok venovaný osobnosti Rosminiho v Teologických textoch (3/2003), ako aj ich elektronickú podobu v archíve TT, takže zainteresovaný čitateľ sa môže ešte bližšie zoznámiť s týmto mysliteľom, resp. prečítať si aj súčasné stanovisko rímskej Kongregácie pre náuku viery z roku 2001, ktoré znamenalo jeho plnú rehabilitáciu (ako je známe, v r. 1849 boli totiž dve Rosminiho práce uvedené na indexe zakázaných diel).

Pokiaľ by som v tejto krátkej recenzii mala ešte stručne upozorniť na hlavné myšlienky publikovaného prekladu, nazdávam sa, že nemôžem nespomenúť predovšetkým skutočnosť, že celá Rosminiho esej predstavuje akúsi prorockú analýzu totalitných spoločenských systémov. Vychádzajúc z rozboru ideí utopického socializmu, Rosmini varuje pred takým proklamovaným usporiadaním sveta, ktoré namiesto vlády práva nastolí vládu sily a moci, namiesto zaistenia mieru otvorí cestu vojne proti všetkým, namiesto spravodlivého rozdelenia bohatstva zeme ho v skutočnosti bezbreho nahromadí. Odoberie tak ľuďom ich pravú slobodu, zároveň otupí ich slobodnú vôľu a spontánnu tvorivosť, znemožní veľkodušnosť a cit pre hrdinstvo. Rosmini preto poukazuje na potrebu rešpektovať priestor slobody jedincov a národov, náboženskú slobodu, princíp sebaurčenia (a to aj pre cirkev), atď.

Aktuálnosť mnohých Rosminiho myšlienok, a najmä fakt, že socializmus nemôže byť reformovateľný, sa v našich dejinách síce potvrdila omnoho neskôr, ale táto skúsenosť, doprevádzaná stratou slobody a ľudských životov, žiaľ, už nebola bezbolestná. Pripomenúť si preto niektoré myšlienky tohto autora nie je bezvýznamnou záležitosťou ani dnes. Navyše jeho dôraz na zdravú mravnosť, čiže mravnosť, ktorá nemôže byť spätá so svojvôľou, ale so zodpovednou slobodou, zostáva aktuálnou aj v súčasnosti. Je výzvou rovnako k poctivému zamýšľaniu sa nad dnešnou (sociálno-politickou) realitou, ako aj náčrtom cesty slobodného a dôstojného ľudského života. Ale o tom sa už čitateľ presvedčí určite sám.

Zlatica Plašienková