Na slovenský knižný trh sa dostáva ďalšia – v poradí už piata – publikácia z edície Libri Europeae vydavateľstva LÚČ, ktorá si kladie za úlohu sprístupniť širokej verejnosti významné diela európskej kultúry. Tentokrát prichádza s prácou azda najvýznamnejšieho súčasného francúzskeho kresťanského filozofa – Jeana Guittona: Boh a veda, ktorá je opatrená aj výstižným predhovorom slovenského fyzika a známeho popularizátora vedy – Júliusa Krempaského.

V neveľkej knižočke sa francúzsky filozof a člen Francúzskej akadémie vied Jean Guitton stretáva v plodnom dialógu s uznávanými odborníkmi v oblasti kvantovej fyziky a astrofyziky s bratmi Igorom a Grichkom Bogdanovcami. Svetoznámi predstavitelia vedy a filozofie odhaľujú v rozhovoroch najskôr témy týkajúce sa stvorenia sveta, modelu Big bangu, vzniku hmoty a možnosti vzniku ducha v hmote, čím sa postupne dostávajú až k obrazu Boha, k nevyhnutnej existencii transcendentnej Bytosti ako inteligentného Stvoriteľa.

Človek ako bytosť – povedané slovami sv. Augustína – ktorej srdce je nespokojné, kým nespočinie v Bohu, hľadá odpovede na fundamentálne otázky ohľadne vesmíru, svojho života a zmyslu svojej existencie vo svete, do ktorého je vrhnutý. Zodpovedať tieto otázky sa pokúša nielen filozofické a náboženské myslenie, ale v súčasnosti sa o slovo stále vehementnejšie hlásiace aj vedecké skúmanie.

V úvodnej časti dialógov nás protagonisti vovedú k prvopočiatočnému prázdnemu priestoru, do ktorého sa z neznámych, a sotva dakedy presvedčivo vysvetliteľných dôvodov Stvoriteľa, dostala energia, čo zapríčinilo vznik Big bangu. Relevantným dôkazom toho, že scenár Big bangu naozaj prebehol, sú: vek hviezd, z ktorých najstaršie majú 12 – 15 miliárd rokov, ďalej fakt, že galaktické objekty sa od seba vzďaľujú s o to väčšou rýchlosťou, o čo sú vzdialenejšie a v neposlednom rade aj jestvovanie slabého žiarenia, ktoré je akousi fosíliou prívalov svetla a tepla z prvotných okamihov vesmíru.

V nasledujúcej časti môže čitateľ sledovať snahu autorov dokázať vznik života z hmoty. Ako podklad si berú na pomoc nositeľa Nobelovej ceny za chémiu Iľju Prigogina a Bénardov pokus. Bénard spozoroval, že keď v banke zohrejeme kvapalinu, jej molekuly sa organizujú a zoskupia určeným spôsobom. Na základe tohto experimentu dospel Prigogin k záveru, že čo je možné v dynamike kvapalín, je možné aj v chémii a v biológii, a teda že život vznikol vďaka tendencii hmoty spontánne sa organizovať do heterogénnejších systémov.

Ďalšie stránky sa zaoberajú existenciou a konzekvenciami princípu synchrónnosti, ktorý riadil fyzikálne konštanty a správanie sa atómov a ktorý je implicitne prítomný v každej častici. Pozornosť sa venuje aj hypotéze mnohonásobných svetov Hugha Everetta, ktorú však Jean Guitton a aj väčšina fyzikov zavrhujú, pretože ak by sa táto hypotéza prijala za pravdivú, predpokladalo by sa, že reálne je nielen všetko to, čo je možné, ale dokonca aj to, čo je len predstaviteľné. A vyvstali by aj ďalšie otázky: Ktorý zo svetov je ten pôvodný, modelový? A ktorý by bol “ten najlepší”?

Možno skonštatovať, že vedecké poznatky, ktoré sú v tomto prípade fundované na bohrovskej interpretácii kvantovej fyziky a inšpirované teóriou chaosu a rastúcej entropie, sa stávajú základným kameňom pre zmeny v epistemologickej oblasti. Touto zmenou vo vnímaní je vznik novej koncepcie tzv. metarealizmu, ktorého zástancami sú už spomínaní bratia Bogdanovci. Metarealizmus synteticky spája a prekonáva antagonistické prúdy spiritualizmu a materializmu, a teda reprezentuje novokoncipovaný spôsob nazerania na svet, ktorý vychádza z primárneho postavenia vedy a jej metodologických postupov.

Čitateľ sa v závere dialógu dostáva k odpovedi na otázku: či jestvuje Bytosť, ktorú náboženstvo nazýva Boh? Účastníci dialógu zhodne tvrdia, že áno. Existencia takejto Bytosti je viac ako reálna a svoje presvedčenie podopierajú troma argumentmi: 1. Vesmír sa javí ako dokončený, uzatvorený sám do seba. Z toho vyplýva predpoklad, že za naším vesmírom existuje “čosi” ako Boh. 2. Kvantová teória ukázala, že iba pravdepodobnostná interpretácia nám umožňuje opísať realitu, preto musíme usudzovať, že mimo vesmír musí existovať Príčina harmónie príčin, rozlišujúca Inteligencia, odlíšená od tohto vesmíru. 3. Antropický princíp, z ktorého rezultuje, že vesmír je postavený a riadený na základe niekoľkých veľkých konštánt. A pretože sa v kozme nachádza obraz poriadku, tento poriadok nás vedie k existencii príčiny vzniku a nutnosti zániku vesmíru.

Svojou prácou sa Guitton pripája k početnému zástupu veľkých mysliteľov, či už sa jedná o Bergsona, Teilharda de Chardin, Einsteina, Broglieho atď., ktorí sa pokúšali zmierniť protikladnosť medzi vedcami a filozofmi, medzi vedou a vierou.

Milan Toman