Recenzia

Rojka, Ľ.: The Eternity of GodTrnava: Dobrá kniha, 2005, 388 strán. ISBN 80-7141-484-0

V predajniach Dobrej knihy (Trnava) upútava pozornosť publikácia napísaná v angličtine nesúca názov The Eternity of God. Problém večnosti Božej, na ktorý sa zameriava, je jednou z kľúčových tém, ktoré špecificky súvisia s monoteistickými náboženstvami. Autor v publikácii systematicky porovnáva filozofickú koncepciu Bernarda Lonergana SJ (1904 – 1984), kanadského filozofa a teológa s filozofickým systémom Richarda Swinburna, ktorý je fellow Britskej akadémie.

V prvej časti tohto trojdielneho diela je čitateľ uvedený do základov Lonerganovej filozofickej terminológie. Autor tu definuje pojmový aparát kanadského filozofa, kriticky ho prehodnocuje a prepája so súčasnou filozofickou a vedeckou terminológiou tak, aby mohol aj bežný čitateľ porozumieť základným myšlienkam Lonerganovho diela Insight (1957). Dobrým príkladom je prepojenie Lonerganovho “popisného” a “vysvetľujúceho” poznávania so súčasným chápaním (s. 30 – 36). Prvá časť vyúsťuje vo štvrtej kapitole do analýzy vzťahu času a večnosti.

Druhá časť sa sústreďuje na objasnenie celého komplexu vysvetlení z diel R. Swinburna. Autor analyzuje Swinburnove objasnenia základných epistémických pojmov (s. 167 – 194), a poukazuje na rozhodujúcu úlohu epistémickej pravdepodobnosti. Celý tento terminologický aparát je aplikovaný na teistickú hypotézu o existencii Boha a jeho vzťahu k svetu so zvláštnym dôrazom na čas. Druhú časť uzatvára ôsma kapitola, kde autor vysvetľuje Swinburnovo chápanie času a večnosti v kontexte celkovej teistickej hypotézy.

V tretej, najzaujímavejšej časti tohto diela autor systematicky porovnáva jednotlivé argumenty a interpretácie týkajúce sa viery a poznania, času a Božej večnosti. Nevyhýba sa ani viacerým náročným filozofickým a prírodovedeckým koncepciám času. Aj keď sa autor sústreďuje na spomenutých dvoch filozofov, zvažuje aj viaceré iné súčasné teórie.

Výsledok autorovho skúmania problematiky času a večnosti je nasledovný: Lonergan argumentuje, že Boh je absolútne nadčasový. Za najlepšiu analógiu považuje ničím neobmedzený akt pochopenia (unrestricted act of understanding) prostý akejkoľvek následnosti. Následnosť aktov by implikovala existenciu neporozumených faktov. Autor navyše zdôrazňuje, že pri Lonerganovom pojme času prebraného z fyzikálnych teórií by bola postulácia Boha v čase logicky protirečivá.

Swinburne obhajuje chápanie Boha ako večne trvajúceho. Okrem toho, že spĺňa podmienky zmysluplnosti a koherentnosti, je takéto vysvetlenie ekonomickejšie a vyznačuje sa väčšou vysvetľujúcou silou než iné teistické vysvetlenia. Božia časová existencia je “zmysluplná, koherentná a jednoduchšia” (s. 278) na porozumenie, a vysvetlí lepšie Božiu slobodu a činnosť vo vesmíre a v ľudskom živote.

Autorov uzáver je, že Lonerganov pojem absolútnej bezčasovosti Boha (ako neobmedzený akt pochopenia) je síce zmysluplný, prináša však so sebou problémy, ktorým sa môže vyhnúť a robí tak teizmus komplikovanejším ako je nutné. To neznamená, že by Lonerganov postoj bol nepravdivý, ale jeho zdôvodnenie bezčasovosti Božej obsahuje v odpovediach na Swinburnove otázky momenty, ktoré by si vyžadovali hlbšie rozpracovanie.Na záver možno iba uvítať, že kniha The Eternity of God, ktorá je pravdepodobne viac diskutovaná v anglicky hovoriacich krajinách, sa dostáva do rúk našich čitateľov a môže byť pútavým čítaním pre odborníkov a ľudí, ktorí sa zaujímajú o filozofiu náboženstva, či o vzťah vedy a náboženstva.

Martin Šarkan


© ÚSKI 2007 - www.uski.sk