Od roku 1989 sa pravidelne organizujú stretnutia kresťanských intelektuálov pod názvom “Medzinárodné zasadanie” (Die “Internationale Tagung”) ako spoločný projekt postupne sa sformovanej siete kresťanských inštitúcií zo strednej, južnej a juhovýchodnej Európy, zamerané na zodpovednosť kresťanov v cirkvi a v európskej sekularizovanej spoločnosti. Pri zrode stáli kresťanské organizácie z Viedne (Katholisher Akademikerverband), Budapešti (Egyházfórum Alapitvány), Bratislavy (Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie) a Brna (Moravskoslezská kresťanská akademie). Postupne sa počet zúčastnených krajín rozšíril, pridalo sa Slovinsko, Chorvátsko, Poľsko, Nemecko, Rumusko a Ukrajina.

Tohoročné stretnutie sa konalo v mestečku Pécsvárad v Maďarsku od 4. do 8. mája 2007. Jeho mottom sa stal citát z diela Karla Valentina (1882 – 1948), umelca a virtuóza slov, “Fremd ist der Fremde nur in der Fremde” (Len v cudzine je cudzí cudzím), krásne vystihujúci tému podujatia, ktorou boli menšiny – identita – integrácia. Zasadania mali interdisciplinárny charakter, vysvetľujúce etnologické, antropologické a nábožensko-vedecké aspekty problému menšín v Európe. Diskutovala sa kultúrna identita etnických i náboženských menšín a ich spoločenská, resp. politická integrácia, formovanie sa ich kultúrneho a náboženského povedomia z historického a vývojového hľadiska. Zo Slovenska sa zasadania zúčastnil predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie prof. Jozef Tiňo a ďalší traja členovia ÚSKI: Igor Túnyi, Viktória Joklová a Mária Hajduková.

Erhard Busek (Rakúsko), bývalý minister pre vedu, školstvo a kultúru, teraz koordinátor EU pre stabilitu pre juhovýchodnú Európu, vo svojej prednáške poskytol kritický pohľad na európsku integráciu, ďaleko uprednostňujúcu význam politických a hospodárskych rozdielov pred kultúrnymi. Konštatoval, že západní Európania vo svojej arogancii v dôsledku ich nevedomosti o historicky podmienených vývojových rozdieloch, príliš neskoro spoznali veľký význam práve kultúrnych rozdielov národov, v dôsledku čoho sú im noví Európania cudzí. A pýta sa: cudzí medzi cudzími – je to naša európska identita? Rekonštrukcia Európy preto vyžaduje dobré poznanie histórie. Vyzýva k dialógom, vedeným cez univerzity a na vedeckej báze, ktoré majú trvalú účinnosť a predpokladajú vytvorenie otvorenej európskej verejnosti, ktorá v súčasnosti neexistuje. Pokiaľ otvorenú európsku verejnosť nevytvoríme, zostaneme si navzájom cudzími.

Jednu z pracovných skupín pod názvom “Pravidlá kresťansko-moslimského dialógu” viedol Páter Markus Solo SVD (Vatikán), pôvodom indonézsky katolík. Zdôraznil, že dialóg nie je zlučovanie, ale stretnutie identít. Dialóg je potrebný a nutný, už len vychádzajúc z faktu, že v Európe žije 53 miliónov moslimov a táto tendencia stále rastie. Treba mať na pamäti, že pre moslimov je Korán nestvorený a existujúci od večnosti a kritika jeho textu je pre nich neprijateľná. Postoj kresťana v dialógu s nimi má byť samozrejme vždy založený na princípoch ako je láska, rešpekt, kritická otvorenosť, vedomosti a viera.

Johannes Ries (Nemecko), z Etnologického inštitútu univerzity v Lipsku, sa podrobne zameral na religiozitu Rómov. Prednášku začal rozšíreným príslovím gadje (nie – róma): “Existuje 77 a jedna polovica náboženstiev na Zemi a tá polovica patrí Rómom.” Ďalej dodáva, že tá “polovica náboženstva” Rómov, bez formy a dogmatiky, nepotrebujúca ani cirkev, ani duchovenstvo, ani Sväté písmo, sa vyznačuje svojimi obradmi a silnou fixáciou na súčasnosť. Pre kresťanov je paradoxné, že väčšina Rómov verí v Boha, ale odmieta život po smrti. Pretože podľa Rómov mŕtvy nie je mŕtvy, iba sa “presídli”, aby pokračoval v súčasnom živote ďalej. Rómovia nemajú vlastné prirodzené náboženstvo, ale preberajú denomináciu obyvateľstva daného územia, ktorú popretkávajú vlastnými náboženskými predstavami a praktikami. Prednáška bola obohatená množstvom vlastných zážitkov, ktoré prednášateľ nadobudol počas svojho výskumu v rumunských rómskych osadách. Pre nás všetkých bola veľmi silnou motiváciou a povzbudením k prehĺbeniu poznania a pochopenia rómskej kultúry.

Nemenej fascinujúcou bola jedna z exkurzií – návšteva Gándhiho gymnázia, jedinečného európskeho projektu gymnázia pre rómske deti. Jedná sa o osemročnú, sčasti internátnu školu s približne 500 žiakmi. Školu navštevujú aj nerómske deti, ktoré majú ale povinnú výuku jedného z rómskych jazykov. Z rozhovorov s učiteľmi školy (Rómami i nerómami) sme sa oboznámili s originálnymi metódami a prístupmi z výuky a výchovy. Cieľom projektu je dať rómskym deťom možnosť prípravy na sociálne i kultúrne vyspelý život. Deti prichádzajú do školy z rómskych osád a najskôr sa musia novému prostrediu (vlastný stôl, knihy, kúpeľňa...) prispôsobiť. Neraz zažívajú kultúrny šok. Spočiatku majú problémy s komunikáciou, neovládajú maďarčinu. Ťažisko výučby nespočíva ani tak v samotných vedomostiach, ako vo výchove žiakov a rozvoji ich kreativity, hudby a športu, ktoré na nich spätne pôsobia terapeuticky a relaxačne.

Absolventi školy sa hladko zaraďujú do života. Avšak tejto prirodzenej integrácii predchádza vzdelanie a výchova Rómov “medzi svojimi”, ktorú oni silne uprednostňujú, ktorá ich osmeľuje a povzbudzuje, o čom svedčí aj obrovský záujem rómskych rodín o Gándhiho gymnázium.

Mária Hajduková