Monografia D. Magdolena et al. “Hmota – Život – Inteligencia, Vznik” je zborníkom 11 esejí, napísaných renomovanými slovenskými odborníkmi. Kapitoly sú zoradené tak, aby podávali obraz o súčasnom stave poznania počiatkov sveta okolo nás. Hoci bolo snahou zostavovateľa položiť akcent na vznik troch základných atribútov bytia, a to hmoty, života a inteligencie, čitateľ sa v širšom kontexte dozvie aj o názoroch na vznik Vesmíru, Zeme, človeka, civilizácie, štátnosti, jazyka, umelej inteligencie a iných skutočností materiálneho a duchovného života.

Každý z nás si z času na čas položí otázku o pôvode a zmysle všetkého, čo nás obklopuje, zvlášť o pôvode a zmysle ľudského života. Len človek má schopnosť plánovať a rozumne usmerňovať svoje konanie. Aby vedel odhadnúť a aktívne ovplyvniť vývoj čohokoľvek, musí poznať minulosť daného subjektu. Pri skúmaní minulosti musí zákonite dôjsť k jeho počiatku alebo vzniku.

Eseje uvedené v monografii sú písané tak, že skĺbujú súčasné poznatky o počiatkoch jednotlivých subjektov a sú umne popretkávané exkurzmi do dejín výskumu toho-ktorého predmetu. Na konci každej kapitoly môžeme vytušiť perspektívu bádania v danej oblasti. Kniha je obsažná, a tak čitateľ pri prelúskavaní jednotlivých kapitol prechádza rôznymi fázami pocitov a náhľadov na ľudskú snahu po poznaní. Keď zistí, že skoro každá esej poukazuje aj na biele miesta informácií o pôvode a mechanizme vzniku či už hmoty, života alebo inteligencie, môže prepadnúť skepse. Naplno sa odhalí pravda, že pri nájdení odpovede na jednu otázku sa vynorí množstvo ďalších. Na druhej strane, kniha môže čitateľa napĺňať optimizmom a dôverou v silu ľudského ducha. Čitateľ sa tiež môže pristihnúť pri myšlienke: Načo je vôbec snaha človeka poznať začiatok a vznik vecí? Nie je lepšie vziať veci také aké sú, naučiť sa ich používať a nepátrať po ich pôvode? Nanajvýš si osvojiť presvedčenie, že všetko bolo niekým stvorené, v optimistickejšej podobe, že všetko bolo stvorené v prospech človeka. Aj keď takéto myšlienky v čitateľovi skrsnú, pri hlbšej analýze obsahu knihy nadobudne presvedčenie, že človek túži po pravde, že ho to ťahá k záhadám a že sa neuspokojí, kým nezíska odpoveď na otázku, ktorú akoby mu kládla sama príroda: Kto som a odkiaľ prichádzam?

Kniha v mnohých pasážach pomáha čitateľovi nájsť odpoveď na najzákladnejšie ľudské otázky: Má svet zmysel? Má zmysel človek? Má zmysel môj život? Nevdojak ho núti zamyslieť sa nad etickými aspektmi počiatku a ukončenia ľudského života. Môže byť tiež významným inšpiratívnym zdrojom pre študentov a začínajúcich vedeckých pracovníkov, ktorí hľadajú orientáciu svojho bádateľského smeru. Je chvályhodné, že táto publikácia prichádza na pulty kníhkupectiev zo slovenského vydavateľstva a jej autormi sú slovenskí vzdelanci. Ešte donedávna bolo podobných prác domácej proveniencie poskromne. Čitateľ mohol väčšinou siahnuť len po cudzojazyčnej literatúre alebo po prekladoch.

Prakticky nie je v silách jedinca detailne posúdiť všetky kapitoly. Zrozumiteľnosť kapitol pre široký okruh čitateľov závisí jednak od popularizačných schopností autorov a jednak od danej témy. Je jasné, že state týkajúce sa vývoja človeka, jeho reči, civilizácie, či štátnosti sú pre väčšinu ľudí pochopiteľnejšie než state o vzniku galaxií alebo bunečných systémov.

Svojím vzdelaním som fyzik, a preto mi je najbližší obsah prvej časti monografie, a to esej o vývoji Vesmíru od Veľkého tresku a esej o vzniku prvkov, galaxií, hviezd a planét. Obe sú napísané zrozumiteľne. Zvlášť autor prvej z nich má veľké popularizačné schopnosti. Na konci oboch kapitol je bibliografia, v ktorej absentujú odkazy na vlastné práce. Buď ich autori zo skromnosti neuvádzajú, alebo toto sú ich prvotiny na poli popularizácie. Keďže bibliografia je zároveň aj odporučenou literatúrou, prekvapuje tiež istý etický nedostatok, a to skutočnosť, že sa v nej neobjavujú odkazy aspoň na niektoré slovenské publikácie podobného zamerania (napr. z poslednej doby autorov Blažeka et al., Krempaského a pod.).Iné kapitoly si netrúfam podrobne hodnotiť po vecnej stránke. Čo sa týka štýlu, najmenej zrozumiteľné sú eseje o vzniku bunky a o vzniku inteligencie v umelých systémoch. Ostatné sú z hľadiska zrozumiteľnosti dobré a všetky približne na rovnakej úrovni. Bolo rozumné, že zostavovateľ zaradil do monografie kapitolu 10, ktorá vnáša terminologický a systémový poriadok.