Záznam z diskusie o evolúcii na pôde KBS 10. marca 2009
Základné myšlienky zo vstupných referátov
200-ročné jubileum narodenia Charlesa Darwina (narodil sa 12. 2. 1809 v Shrewsbury v Anglicku) sa stalo príležitosťou na oživenie záujmu o evolučnú teóriu a evolúciu vôbec z rôznych uhlov pohľadu. „Tvrdí“ (materialistickí) darvinisti zdôrazňujú Darwinovu prelomovú úlohu v chápaní vývoja živých bytostí na zemi, ... a v zaradení človeka do evolučnej línie živých bytostí, počínajúc baktériami, cez rastliny a živočíchy. Zdôrazňujú úlohu náhody a prírodného výberu v celom procese a tiež fakt, že vývoj sa obíde bez akéhokoľvek zásahu Stvoriteľa. Beží na základe čisto prirodzených zákonitostí platných v prírode. V súčasnosti používajú pre svoju argumentáciu najnovšie poznatky vedy, najmä molekulovej biológie.
Odporcovia darvinizmu viac ako kedykoľvek predtým sa vyžívajú v odhaľovaní chýb v Darwinových formuláciách, ktoré použil vo svojich rozsiahlych spisoch. Už 150 rokov sa opakujú tie isté námietky, serióznymi vedcami mnohokrát vyvrátené, obalené v nových a nových formuláciách a formách. Odporcovia používajú poznatky vedy, o ktorých sám Darwin nemohol mať vo svojej dobe ani potuchy (Intel. dizajn a iné).
Je treba zdôrazniť, že Darwin nebol prvým evolucionistom a vôbec nemal záujem výsledkami svojej práce podkopávať, napádať zjavené pravdy viery. Bol výborným pozorovateľom a široko rozhľadeným biológom – študoval a ovládal geológiu, botaniku, zoológiu, paleontológiu, chov zvierat a šľachtenie rastlín. Z 5-ročnej cesty okolo sveta si doniesol veľa výskumného materiálu a poznámok. Tie spracúval až do konca života. Výsledky svojej práce publikoval s najlepším úmyslom sprostredkovať čo možno najviac poznatkov, ktoré by odhaľovali dovtedy neznáme skutočnosti vývoja živých organizmov.
Neodškriepiteľne sa zaslúžil o širokú popularizáciu a riešenie otázok evolúcie, a tým v prenesenom zmysle slova aj o prehodnotenie chápania stvorenia a zjavených právd v prvých kapitolách knihy Genezis.
Kým kedysi stála otázka „evolúcia alebo stvorenie“, dnes sa tá istá otázka premieta aj ako „stvorenie a evolúcia“, alebo „stvorenie evolúciou?“ prípadne sa formuluje v rôznych obmenách.
Vo vedeckých kruhoch sa dokazuje, či tým alebo iným spôsobom môže dôjsť ku krokom vedúcim k premene nižších organizmov na vyššie, či na to stačí čas, ktorý mala evolúcia doteraz k dispozícii, čo všetko mohlo kedysi na tento proces vplývať, aké nové skutočnosti kroky evolúcie dokazujú.
Darwinove tézy o premenlivosti a výbere (ako aj ich pôsobenia) sa prekladajú do moderného jazyka vedy. Pre jedných žiaria stále väčším leskom, iným stále viac prekážajú.
Existuje celá paleta názorových prúdov od klasického vedeckého kreacionizmu, ktorý vôbec neuznáva evolúciu, cez progresívny kreacionizmus s uznaním niektorých evolučných krokov, kreacionizmus inteligentného dizajnu, kresťanský alebo teistický evolucionizmus, až po materialistický evolucionizmus.
Evolúciu ako takú dnes už nemožno popierať. Aký je teda rozdiel medzi kresťanským a materialistickým evolucionizmom? Materialistickí a kresťanskí vedci pracujú tými istými vedeckými metódami a pokiaľ pracujú poctivo, dosahujú rovnaké výsledky. Rovnako sa blížia k pravde. A predsa, rozdiel je zásadný!
Teistický evolucionista vychádza z predpokladu, že evolúcia je spôsobom, metódou, aktom stvorenia a za každým jej krokom stojí Stvoriteľ, ktorý je pôvodcom a udržovateľom prírodných zákonov. Počas evolúcie všetko beží presne podľa prírodných zákonov, ktoré sa vývinom vedy stávajú čoraz viac poznateľnými. Zdá sa však, že Stvoriteľ môže vo svojom pôsobení využiť aj „obávanú“ darwinovskú náhodu a že prírodné zákony majú taký obdivuhodný charakter, že môže kedykoľvek zasiahnuť do vývoja bez toho, že by porušil ich platnosť.
Ateistický evolucionista verí v absolútnu platnosť prírodných zákonov, ktoré fungujú vo svete bez akejkoľvek inteligentnej príčiny. Súčasne si je vedomý toho, že nemá ani jeden záchytný bod, od ktorého by sa odvinuli jeho úvahy o pôvode, význame a cieli tohto sveta.
Karol Ondriáš v knihe: Človek alias programovaný biologický stroj (Agentúra IQ+, Bratislava, 2002) úprimne konštatuje:
„Otázky, prečo náš svet existuje, načo je a aký má význam a cieľ, ma fascinujú hlavne v tom, že v súčasnosti neviem na ne odpovedať a dokonca nemám ani jeden záchytný maličký bod, ktorý by mi pomohol aspoň začať niekde uvažovať nad odpoveďou.“
Úsmevne by sa dalo azda povedať, že rozdiel medzi kresťanským a materialistickým evolucionizmom je v tom „malom ale rozhodujúcom záchytnom bode“, ktorý dovoľuje vysvetliť odkiaľ a prečo tu svet a život je, aký má zmysel a kam sa uberá.
Časť diskusie sa okrem uvedenej problematiky venovala významu alegorickej reči v knihe Genezis. Toto vyjadrovanie veľmi dobre vyhovuje mýtofilnosti človeka. Na jeho základe si výborne pamätá základné paradigmy o Bohu a človeku, ktoré sú obsahom Genezis. Opis stvorenia v Genezis totiž nemal za cieľ predstaviť vedecký model vzniku sveta, ale určiť piliere ľudského života.
Súčasťou stretnutia bola aj prezentácia viacerých novších kníh (najmä anglických originálov) s problematikou evolúcie, o ktorú sa postaral MUDr. A. Rakús, PhD.
Oľga Erdelská