Sympózium o bioetike

Spišská Kapitula, 8. – 10. mája 2009

V dňoch 8. – 10. mája 2009 bolo ÚSKI spoluorganizátorom medzinárodnej bioetickej konferencie „LebensFragen“ (Otázky života). Hlavným organizátorom bol Katholischer Akademikerverband z Viedne. Bio­etické problémy sa celosvetovo intenzívne sledujú a živo diskutujú, lebo v tejto oblasti pribúdajú denne nové poznatky a nové technológie. Nové poznatky obohacujú ľudstvo a poskytujú nový, komplexnejší pohľad na život a človeka. Nové technológie, ktoré sa odvodzujú od nových poznatkov, často v aplikácii prekračujú etické normy a vyvolávajú otázku, či smieme robiť všetko, čo robiť vieme. Sympózium bolo pripravené diskutovať o týchto otázkach.

Sympózium otvoril predseda ÚSKI J. Tiňo, ako predstaviteľ spoluorganizátora zo Slovenska. Pozdravný príhovor predniesol diecézny biskup Mons. Prof. F. Tondra. Rokovanie prebiehalo v piatich pracovných skupinách s týmto zameraním:

Zodpovedný prístup k embryám (potreba ochrany embryí, oplodňovanie in vitro, hybridy a chiméry)

Rámcové problémy biomedicíny (dieťa za každú cenu, ľudia so zdravotným postihnutím a utópia biomedicíny, obraz človeka a moderné biotechnológie)

Biomedicínsky výskum človeka (človek subjekt alebo objekt medicínskeho výskumu, výskum pre skvalitnenie (obohatenie) ľudskej bytosti – sú alebo majú byť nejaké obmedzenia?)

Rozhodnutia pri konci života (koľko života je v umieraní, koľko smrti je v živote, ako je zomierajúci v skutočnosti autonómny, možnosti sprevádzania pri zomieraní)

Zelené génové technológie (ZGT) – protirečenia (dokážu ZGT nasýtiť obyvateľstvo sveta?). Ako sú ZGT zelené (zdravé a únosné pre životné prostredie)?

V pracovných skupinách bolo dosť času na neformálnu diskusiu. Po tomto bohatom programe G. Virt na záverečnom plenárnom zasadnutí zhrnul výsledky rokovaní v skupinách. Konštatoval, že na sympóziu bola predložená nová „Stredoeurópska sieť bioetika“ s cieľom cezhraničnej výmeny poznatkov v bioetike a lekárskej etike. Slovenským koordinátorom je teológ Slavomír Dlugoš.

G. Virt poukázal na niekoľko významných momentov, ktoré boli diskutované na sympóziu. Zdôraznil, že súčasťou internacionalizácie výskumu musí byť internacionalizácia etických inštitúcií. Musí sa predísť situáciám, keď vyspelé krajiny robia klinické testy v rozvojových krajinách bez nutných sprievodných procedúr pri týchto testoch, napríklad ohodnotenie rizík a pod.

Ďalší dôležitý záver sa týka etických komisií. Nie je akceptovateľný pluralizmus a etický relativizmus, ako keby všetky morálne systémy boli rovnako správne. Vyjadrila sa podpora vytvoreniu európskej bio­etickej komisie ako veľmi potrebnej inštitúcie, lebo existujú značné kvalitatívne rozdiely medzi európskymi a severoamerickými etickými komisiami.

Poukázalo sa na pozitívne stanovisko Lisabonskej zmluvy v otázkach bioetiky, v časti o dôstojnosti človeka – dôstojnosť človeka je ne­dotknuteľná, každý má právo na život a na jeho nedotknuteľnosť. S tým súvisí zákaz inštrumentalizácie človeka, napríklad v kontexte výskumu embryí.

Program bol bohatý a kvalitne realizovaný. Treba dúfať, že aj závery nájdu svojich realizátorov.

Jozef Tiňo


© ÚSKI 2009 - www.uski.sk