Recenzie
Miroslav Karaba:
Filozofické implikácie kvantovej teórie vo filozofii prírody
Dobrá kniha, Trnava 2009
V týchto dňoch sa objavila na slovenskom knižnom trhu pozoruhodná publikácia nádejného slovenského filozofa M. Karabu, PhD., venovaná náročnej problematike konfrontácie vedy s filozofiou a teológiou. Z celého spektra zaujímavých tém v nej autor rozpracováva problém interakcie kvantovej fyziky so všeobecnou filozofiou prírody. Značná pozornosť sa v knihe venuje aj „predkvantovej“ fyzike, pričom sa podrobne analyzujú fyzikálne a filozofické koncepcie, ktoré v podstate pripravili cestu k zrodu kvantovej fyziky a jej súčasným filozofickým interpretáciám.
Aj keď táto kniha predstavuje v podstate svojím obsahom autorovu dizertáciu, možno konštatovať, že je dopracovaná a skomplexnená tak, že predstavuje ucelené dielo, ktoré sa dôstojne radí medzi publikácie s podobným zameraním, napísané renomovanými zahraničnými autormi. Jej handicapom je jednoducho to, že jej autorom je v podstate ešte neznámy vedec z malej krajiny, takže automaticky nepriťahuje pozornosť aj zahraničia o jej prípadný preklad, čo by si plným právom zaslúžila. Je totiž napísaná tak, že znesie aj najprísnejšie kritériá pre kompetentné spracovanie náročnej vedeckej problematiky. Svedčí o tom nielen výber konkrétnych tém, ale aj ich analýza s ohľadom na početnú literatúru, ktorú možno nájsť v minulej i súčasnej svetovej produkcii. Ide v nej predovšetkým o klasické témy, súvisiace najmä s interpretáciou nových fundamentálnych fyzikálnych poznatkov, ktoré priniesla kvantová fyzika a ktoré priniesli nové pohľady na problematiku vesmíru a na také závažné filozofické kategórie, akými sú napríklad pojmy čas, priestor, spojitosť a kvantovosť, neurčitosť, determinizmus, chaos a i.
Je pochopiteľné, že publikáciu nemožno považovať za definitívnu výpoveď o problémoch, tvoriacich prelínajúcu sa množinu otázok zaujímajúcich prírodnú vedu a teológiu, a to tak z hľadiska vecného obsahu doterajších styčných bodov, ako aj z hľadiska novonastolených problémov. Z tohto pohľadu možno len ľutovať, že sa v publikácii nevenuje prakticky nijaká pozornosť aj otázkam na rozhraní fyziky a biológie (t. j. otázkam života a jeho genézy), otázkam pozoruhodných analógií medzi vedou a vierou, nastolených známym kresťanským mysliteľom a fyzikom J. Polkinghorneom a celkom pochopiteľne ani nezahŕňa do svojich úvah prekvapujúce analýzy F. Tiplera z jeho provokujúcej knihy „Physics of the Christianity“, ktorá vyšla až v poslednom čase. Pohľad filozofa a teológa by tu bol veľmi žiaduci a treba len dúfať, že sa autor pokúsi v budúcnosti o pertraktovanie aj týchto aktuálnych otázok.
Kniha nepredstavuje ľahké čítanie, preto nie je určená pre laikov. Jej porozumenie vyžaduje už určitú predprípravu v oblasti prírodných vied a filozofie, preto ju možno odporúčať hlavne vysokoškolsky vzdelaným záujemcom a poslucháčom na špecializovaných univerzitách.
Július Krempaský