Recenzie

Stanislav Priehradný:

Videli sme jeho hviezdu ... (Mt 2,2)

Vydal Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, Banská Bystrica – Badín, 2008, 92 s.

Slová starovekých mágov či vedcov, ktorí medzi prvými hľadali novonarodeného Spasiteľa, sa stali názvom a symbolom knihy, zostavenej z vybraných úvah skromného vedeckého pracovníka RNDr. S. Priehradného, CSc., človeka hlbokej viery a jemného, citlivého ducha. Tak ako mágovia zanechali všetko a šli za hviezdou, ktorá ich viedla k večnej Pravde, aj autor knihy celý život sledoval predovšetkým žiarivé svetlo Pravdy a v jej odraze videl celé stvorenstvo. Krása a dômyselnosť stvoreného sveta s jeho obdivuhodnými až zázračnými zákonitosťami bola preňho predobrazom krásy a hĺbky sveta duchovného.

Úvahy autora sa pohybujú najmä v území, na ktorom sa stretávajú prírodné vedy s filozofiou a teológiou. Sú svedectvom každodenného trpezlivého získavania vedeckých údajov a ich konfrontácie s vie­rou, náboženskými pravdami a s plánom stvorenstva, ktorým Boh povoláva k bytiu. Autor bohato využíva metafory javov známych z prírody (ako klíčenie zrna, metamorfózy v živote motýľa) na priblíženie a lepšie uchopenie hlbokých právd v duchovnom svete. Aj metafory zo života rastlín vedú k objasneniu javov ľudského života: „Život z Krista nám dáva rásť vzpriamene do výšky tak, že sa nemusíme navzájom utláčať“, „Ak sa snažíme o vyššie, tým v umocnenej miere získavame aj nižšie.“

Pri svojich úvahách sa opiera o citáty z Písma: ... lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme (1 Kor 13, 9), ... lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28) ... ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu (Jn 12, 24).

Obdivuhodný Boží prírodný poriadok vedie autora k pokornému opakovaniu známej múdrosti: „Hlúpi boli, ... čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela (Múd 13, 1).“

Viaceré kapitoly sa venujú biblii ako „nevyhnutnému zdroju poznania pre zdravý a nerušený vývoj ľudstva, pre jeho záchranu, aby sa ono vo svojej zaslepenosti a pýche či nenávisti nevyzvalo na posledné dobrodružstvo nezmyselného súboja so sebou samým“ (str. 13). Náboženstvo je integráciou práva. V opačnom prípade, keď pre nás prestáva platiť právo Najvyššieho, vtedy sa stáva rozhodujúce ... právo silnejšieho.

Posledná kapitolka má názov Kristova pravda ukrytá vo výsledkoch vedeckého bádania. V nej autor nabáda cieľavedomejšie využívať interdisciplinárny stret medzi prírodnými vedami, teológiou a filozofiou k zrozumiteľnejšiemu pretlmočeniu pokladu katolíckej viery, aby sa stal prístupnejším súčasnej pretechnizovanej spoločnosti, najmä jej vekovo mladším kategóriám.

Kniha vyšla k vzácnemu jubileu, 80 rokov života Stanislava Priehradného. Je doplnená charakteristikou jeho nie vždy ľahkého života a zaujímavej vedeckej práce.

Oľga Erdelská