Editoriál

Pápež Benedikt XVI. v encyklike Láska v pravde sa zamýšľa nad praktickým dosahom Posolstva vo svete. Je to nanajvýš potrebné, lebo mnohí ľudia strácajú orientáciu v postojoch. Sme totiž svedkami nebývalého rozvoja a vysokej špecializácie vo vede a technike. Na druhej strane sa naplno rozbieha globalizácia. Dva trendy, ktoré prinášajú veľké zmeny v dynamike rozvoja ľudskej spoločnosti, v dôsledku ktorých sa objavujú nové etické problémy v živote jednotlivcov aj v spoločenstvách ľudí. Pápež v kapitole Rozvoj národov a technika analyzuje vzťah človeka a techniky v súčasnom globalizovanom svete. Tento vzťah je veľmi zložitý, lebo výdobytky vedy a techniky navodzujú dojem, že človek je schopný riešiť všetky problémy sám. Jeho sebavedomie ho vedie k zanedbávaniu Zdroja existencie všetkého, dôsledkom čoho je strata komplexnosti vnímania svojho bytia. Na toto už v minulom storočí upozorňoval D. Pecka v knihe Človek a technika. Konštatoval, že rozvoj ducha veľmi zaostáva za tempom rozvoja vedy a techniky, výsledkom čoho je strata zmyslu pre harmonický rozvoj osobnosti.

Aj preto spolu s encyklikou si treba uvedomiť, že „Technika človeka silno priťahuje, pretože ho vymaňuje z fyzických obmedzení a rozširuje jeho horizonty”, nie je však schopná napĺňať jeho vnútro. Človek potrebuje viac ako plné sýpky, luxus v dome a aute. Technika je nástroj ovládania hmoty, je výsledkom činnosti nadväzujúcej na otázku ako? Vyvážený človek si kladie otázku prečo? V odpovedi na túto otázku sa hľadá a nachádza zmysel života. To je cesta, na ktorej sa rešpektujú mravné normy, kde sa nachádza a praktizuje láska, ktorá automaticky vedie k vyváženému životu a šťastiu. Preto Benedikt XVI. konštatuje, že „Rozum bez viery, priťahovaný čisto technickou činnosťou, je odsúdený stratiť sa v ilúzii vlastnej všemohúcnosti ... Bez Boha človek nevie, kam má ísť a nedokáže ani pochopiť, kým je“. Podobne vyznieva vyjadrenie R. Feynmana v knihe O zmysle bytia, že veda priamo nehovorí, čo je zlé a čo je dobré. Ľudia sa už od nepamäti snažia dopátrať zmyslu života. Pri hľadaní odpovede nemožno obísť najvýznamnejší zdroj – systém mravných zásad a výklad zmyslu bytia – akým je náboženstvo.

Predložené texty boli prednesené na konferencii „Vzťah medzi prírodnými vedami, filozofiou a teológiou“ a približujú odpovede na tu načrtnuté otázky.

Jozef Tiňo

© ÚSKI 2010 - www.uski.sk