RecenziE

Ľuboš Rojka: Kto je Boh a či vôbec jestvuje. Úvod do filozofickej teológie. Prvý diel

Trnava: Dobrá kniha, 2010, 279 strán

O vzťahu rozumu a viery možno uvažovať rôzne. Napriek tomu, že niekedy sú tieto mohutnosti považované za rivalov, filozofická teológia je disciplínou, ktorá vychádza z presvedčenia, že medzi vierou a rozumom je vzťah úzkej spolupráce, ako to dokladá aj slávny výrok Anzelma z Canterbury: „Fides querens intellectum“ (viera hľadajúca porozumenie). Racionálna povaha človeka si totiž vyžaduje, aby nielen jeho konanie, ale aj náboženské presvedčenie našlo oporu v rozumovom zdôvodnení.

Na Slovensku jedinečnú pôvodnú publikáciu, uvádzajúcu čitateľa do problematiky filozofickej teológie, predstavuje monografia Ľ. Rojku Kto je Boh a či vôbec jestvuje. Autor v nej predkladá myšlienkové koncepcie nielen stredovekých či novovekých, ale aj súčasných filozofov, týkajúce sa jednotlivých tém filozofie náboženstva, ktoré sú zároveň názvami jednotlivých kapitol.

Kniha má dve časti a skladá sa zo šiestich kapitol s viacerými podkapitolami. Prvá kapitola – Filozofia a náboženská viera – sa venuje základným východiskám, ako je vzťah náboženskej viery a rozumu, či postoj Katolíckej cirkvi k rozumovému zdôvodňovaniu základných náboženských tvrdení. Druhá kapitola je zameraná na ťažkosti súvisiace s hovorením o Bohu, ktorý presahuje naše rozumové i vyjadrovacie schopnosti.

Druhá časť knihy sa zaoberá už konkrétnymi témami filozofickej teológie. V tretej kapitole sú predstavené tzv. apriórne argumenty pre Božie jestvovanie (Anzelm z Canterbury, R. Descartes, W. Leibniz) a ich kritika (Gaunilo, T. Akvinský, I. Kant). Štvrtá a najrozsiahlejšia kapitola sa venuje aposteriórnym argumentom pre Božie jestvovanie. Ide o päť známych ciest k Bohu T. Akvinského, o kozmologické, teleologické a ďalšie druhy argumentov (axiologické, noologické, aletologické). Z nich autor najpodrobnejšie analyzuje kozmologické argumenty vychádzajúce z myšlienky, že vesmír nemohol vzniknúť sám od seba. V rámci nich približuje aj niektoré súčasné kozmologické teórie o vzniku vesmíru. Okrem kalãmského argumentu vedúceho k osobnej príčine vesmíru – ktorého hlavným zástancom je v súčasnosti W. L. Craig – sa Ľ. Rojka podrobnejšie venuje pravdivostnému kozmologickému argumentu R. Swinburna, ktorý vedie k záveru, že osobná príčina vesmíru je pravdepodobnejšia ako neosobná. Autor poukazuje na to, že význam argumentov pre Božie jestvovanie spočíva v tom, že poukazujú na celkovú rozumnosť teizmu v porovnaní s ateizmom, a tak môžu veriacich upevniť v ich viere. Piata kapitola sa podrobnejšie venuje pojmu Boha a Božím vlastnostiam. Ľ. Rojka zdôrazňuje, že je podstatné zachovať si anzelmovský postoj hľadania takého pojmu Boha, „od ktorého nemožno myslieť nič väčšie“ a ten spojiť s vlastnosťami vyplývajúcimi z aposteriórnych argumentov pre Božie jestvovanie. V jednotlivých podkapitolách sa bližšie rozoberajú Božie vlastnosti ako je jednoduchosť, sloboda, poznanie, moc a tiež jeho nutné jestvovanie a večnosť. Zaujímavá je aj časť venujúca sa poznaniu budúcich rozhodnutí slobodných bytostí. Napríklad R. Swinburne tvrdí, že Boh nemôže s istotou poznať ani ľudské, ba ani svoje budúce slobodné rozhodnutia vopred.

Prvý diel Rojkovho úvodu do filozofickej teológie uzatvára kapitola o probléme zla. Prítomnosť zla vo svete je základom tých najsilnejších argumentov proti existencii všemohúceho, vševediaceho a nekonečne dobrého Stvoriteľa sveta. Najradikálnejšie z nich tvrdia, že existencia zla a Boha si dokonca logicky protirečia, a preto je náboženská viera podľa nich neracionálna. Slabšie verzie argumentu tvrdia len to, že existencia zla vo svete robí existenciu Boha nepravdepodobnou. Teistickí autori už od najstarších čias koncipovali teórie (teodícey), ktoré mali obhájiť konzistentnosť teizmu nájdením morálne dostatočného dôvodu, ktorý by ospravedlnil Boha za prítomnosť zla vo svete. Takým dôvodom môže byť napríklad nesmierna hodnota slobodných bytostí, ktorých stvorenie však nesie so sebou riziko morálne zlého konania (A. Plantinga).

Kniha Ľ. Rojku Kto je Boh a či vôbec jestvuje je – ako sám píše – výsledkom jeho viacročného skúmania, ako aj diskusií so študentmi a s vyučujúcimi na viacerých univerzitách. Hoci ide o vedeckú monografiu, je písaná veľmi prístupným štýlom, takže je vhodná aj pre neodborníkov, ktorí si chcú rozšíriť svoje vedomosti z tejto oblasti. Je pomerne kvalitným a fundovaným úvodom do problematiky filozofickej teológie, a preto ju možno vrelo odporúčať všetkým veriacim i neveriacim, ktorí sa serióznejšie zaujímajú o racionálne zdôvodnenie teistických presvedčení.

Mária Spišiaková