ZÁZRAKY1

Anton Hajduk

(Mnohokrát som sa v diskusiách stretol s otázkou: Ako je možné, že Vy ako vedec veríte; to veríte aj v zázraky? Prednášate o Turínskom plátne, to naozaj veríte, že niekto môže vstať z mŕtvych?)

Chcel by som povedať, že mnohé úvahy o Ježišových zázrakoch sú od základov pomýlené. Ježiša považujú za akéhosi ľudového liečiteľa a jeho zázraky ako vyháňanie duchov, chodenie po mori, či premenenie vody na víno im slúžia nato, aby zlegendárnili historickú osobu Ježiša, ktorú donedávna historici považovali taktiež za legendu.

Začnem preto zmyslom Ježišových zázrakov. Evanjeliá (Mt 9, 2 – 8, Lk 5, 18 – 25) uvádzajú príhodu s ochrnutým človekom takto: Keď prišiel Ježiš k ochrnutému, povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy!“ A keď sa nad tým mnohí pohoršovali, pokračoval: „Čože je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo rozkázať: Vstaň a choď? Ale, aby ste vedeli, že Syn človeka má na tomto svete moc odpúšťať hriechy“, vtedy povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si posteľ a choď domov!“. Ľuďom šlo o uzdravenie, Ježišovi šlo predovšetkým o duchovné uzdravenie. Najkrajšie je to vyjadrené v podobenstve o márnotratnom synovi (Lk 15, 11 – 23), v ktorom Ježiš hovorí, že „bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa!“

Ježišovo posolstvo nie je o tom, či uzdravil slepého od narodenia, hluchonemého či malomocných, ale predovšetkým o tom, že dáva zrak duchovne slepým, dáva prehovoriť tým, čo v spoločnosti nemali slovo, očisťuje a dvíha tých, ktorými spoločnosť opovrhuje. Nebol a ani dnes nie je na strane farizejov a zákonníkov, ktorí radi odsudzujú. Ale zastal sa prostitútky i podvodníka, lebo i tí sú Božie deti. Lebo jeho milosrdenstvo je zázrak nad zákonom spravodlivosti. Nebol ani na strane mocných, ale uzdravoval telesne i duchovne malomocných. A k prechodu uchom ihly vyzval bohatých. Kristus vždy bol na strane slabých. Veď aj my sme prežili ako slabí svoj zázrak, zázrak víťazstva bezmocných a prenasledovaných, zázrak prechodu cez červené more komunizmu.

V reči na hore (Mt 5, 3 – 11, Lk 6, 20 – 22) pozýva do svojho kráľovstva lásky (ktoré svet nevníma), do ktorého sa vstupuje úzkou cestou a tesnou bránou. Nevnucuje sa. Pozýva. Tým, ktorí o to prosia, dáva zrak, aby tú cestu videli, i keby sa im zdala nemožnou, ako kráčanie po vlnách. Toto sú Ježišove zázraky. Telesné uzdravenia sú druhoradé, lebo ide o časnosť; pri duchovných uzdraveniach ide o večnosť.

Dejú sa teda zázraky? Dnešná medicína dokáže robiť zázraky. O technike ani nehovoriac. Tým nechcem povedať, že Ježiš používal nejaké triky. Zakaždým opakoval: „Tvoja viera ťa uzdravila!“ Lebo viera dokáže robiť zázraky. Kým ale nedokážeme pochopiť, že hra o večnosť je väčší skutok, než hra o časnosť, nepochopíme ani to, že časné Ježišove zázraky sú iba prostriedkom na to, „aby sme vedeli“ (Mt 8, 6), že má moc nad väčšími skutkami. Má moc aj kriesiť mŕtvych, a tú moc dal aj tým, ktorí prijali jeho Ducha (Jn 20, 23).

Tento postoj k zázrakom je vo sfére poznania, ktorá predpokladá vieru vo večný život, ale nie v rozpore s vedou, ktorá skúma tento svet a časný život. Nikto nie je donútený veriť. Ak by Boh bol vedecky dokázateľný, obral by nás o slobodu. O možnosť milovať. Preto ostal pri pozvaní.

prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc.