Príhovor J. E. Marcela Sánchez Sorondu

Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Ďakujem Mons. Rábekovi, ktorý má sväté meno František, ďakujem veľmi pekne pánovi predsedovi Akadémie vied za jeho slová a laudatio. Tie veci, keď pôsobíte ako kancelár Akadémie, prichádzajú automaticky, a je to aj v mojom prípade. Som veľmi rád, že som tu spoločne s vami, som veľmi vďačný za toto ocenenie. Som veľmi rád, že som súčasťou Katolíckej cirkvi, pretože keď hovoríme o pravde, tak hovoríme nielen o pravde v evanjeliu. Je to skutočná, reálna pravda. Je to vlastne myšlienka apoštolov, myšlienka, ktorú predniesol Ježiš Kristus, je to myšlienka, ktorá sa odzrkadľovala aj v reči sv. apoštola Pavla Korinťanom. Sv. Pavol hovorí o tejto myšlienke a hovorí, že my ľudia sme vlastne Božou prirodzenosťou a vtedy využívame rozum. Ľudia majú vzťah s Bohom a toto sa vlastne odzrkadľuje aj synteticky v minulosti.

Aj v súčasnej dobe sa hovorí o filozofii rozumu. Ale táto filozofia rozumu má trošku iný rozmer, ako mala u Grékov. U Grékov nebola ešte dostatočne rozvinutá. Rozvinula sa vlastne až v súvislosti s revolúciou v moderných vedách, a revolúciu v moderných vedách vlastne začal Galileo Galilei, ktorý tiež pôsobil v našej Akadémii. V súčasnosti musíme chápať ľudskú bytosť ako človeka, ako muža, ako ženu. A na to potrebujeme mať vedu, vedecké poznatky. A to bolo vlastne podstatou toho, keď pápež založil našu Akadémiu. Súčasná veda ukázala, že môžeme nájsť a hľadať, teda aj nájsť pravdu. A pravda sa skrýva v tele človeka, v rozume človeka. Pokiaľ ide o modernú dobu, môžeme povedať, že tá vlastne pomohla. Vedecký výskum je tou dôležitou akvizíciou, ktorú získala Katolícka cirkev. Je to vlastne fakt, je to hodnota, s ktorou môžeme prichádzať. Môžeme povedať, že využívame tieto poznatky vedy, ale na druhej strane pre ľudí je veľmi dôležité, že vychádzame aj z filozofie, a filozofia začala vlastne Sokratom. Filozofia má oveľa dlhšie tradície a spoločne s poznatkami vedy je obrovským prínosom pre nás ľudí. A my vychádzame vlastne z týchto dlhých, ale aj z kresťanských tradícií. Čiže Cirkev vychádza z vedeckých poznatkov, ale zároveň vychádza zo sebainterpretácie. Je dôležité rozlišovať určité dimenzie z hľadiska epistemologického, tzn. že tým zabránime určitému zmätku, určitým nejasnostiam. Je to dôležité jednak pre filozofiu, ale aj pre vedecké odbory. Ja veľmi často spolupracujem s vedcami, a preto vždy hovorím, že je potrebné mať správny epistemologický prístup, pretože iba v takom prípade sa potvrdí naša pravda.

Musíme sa vyhnúť konštatovaniu, že máme v podstate vyučovať poznatky z filozofie a nové poznatky z vedeckých disciplín, tzn. že musíme vlastne integrovať aj tieto poznatky aj v náuke, aj vo viere. Keď hovoríme o smrti, tak panuje tu úplne jasná idea, polovičná medzi tým, čo je ideológia a medzi tým, čo prináša výsledky vedy, napr. problém smrti, kedy nastáva smrť. Smrť nastáva, keď odumrie mozog, ale my hovoríme, že vtedy nastáva smrť, keď sa oddeľuje duša od tela. Čiže keď hovoríme o smrti z toho pohľadu, že ide o smrť mozgu, tak vychádzame z vedeckých poznatkov, tzn. že využívame poznatky akademickej obce a informujeme aj Svätého Otca, aby tieto vedecké výsledky zohľadnil, aby sa používalo určité kritérium na stanovenie, kedy nastáva smrť, a my hodnotíme smrť z toho pohľadu, že ide o oddelenie duše od tela.

Druhý príklad: Pápež František, ako aj predchádzajúci pápež Benedikt, venovali veľkú pozornosť klimatickým zmenám a dôsledkom otepľovania našej zeme. Hovorí sa, že pápež chce pripraviť k tomu nejaký dokument. Samozrejme, keď hovoríme o prírode, hovoríme, že Boh stvoril prírodu a našou úlohou je prírodu zachovať, prírodu ďalej rozvíjať. O tom sa hovorí v knihe Genezis. Na druhej strane máme aj konkrétne vedecké poznatky, na základe ktorých sa uskutočnia obavy z toho, že naša klíma nie je v poriadku, nie je stabilná, nie je vyvážená. Čiže musíme tu niečo robiť, aby tento svet nestihla pohroma. Vedecké poznatky hovoria, že ak sa napr. teplota zvýši o tri stupne Celzia vo svete, môže to mať veľmi nepriaznivé dôsledky. Čiže využívame poznatky vedy, tzn. že na jednej strane je dôležité vedieť, ako to vyzerá fakticky, a na druhej strane vychádzame z Božích právd.

Chcem uzavrieť tým, že spomeniem dvoch vedcov, Maxa Plancka a Maxa Theilera, ktorí napísali list dvom pápežom, Max Planck napísal Piovi XII. a Max Theiler Jánovi Pavlovi II. Obaja v nich vyjadrujú túto veľmi dôležitú myšlienku: „Prosím, zachovajte túto Akadémiu, pretože pre svet je dôležitá znalostná veda, tzn. záujem o prírodu a o človeka.“ Ešte na záver: Je veľmi dôležité, aby spolupracovali diecézy, katolícke univerzity, fakulty, akadémie vied. Je dôležité, aby boli veľmi blízko Cirkvi, blízko biskupov, blízko učiteľov Cirkvi. A Mons. František Rábek aby dosiahol to, aby bola Akadémia spolu s Cirkvou.

Mons. Marcelo Sánchez Sorondo

kancelár Pápežskej akadémie vied

Address of H. E. Marcelo Sánchez Sorondo¹

Thank you, thank you, thank you.

Thank you, Msgr. Rábek, who have the saint name Francis, thank you, President of the Academy, really, because these words are not allowed, because the majority of these awareness comes automatically when you are the Chancellor of the Academy. I am very happy to be with you here, very grateful for this event, this doctorate. I really admire my Church, the Catholic Church, because in some time, and this takes that the truth that is not only the truth expressed in the Gospel, that is you say real truth. Let‘s follow the idea of the apostles. Our Lord Jesus Christ followed to say clearly in the apostle Paul, especially in his speech to Corinthians.

When one takes the substantial of the reason, you are the reason to say you human are the nature of God. Is it true this is because the human can have a relation to God, that is to say this God was the Jesus guide? It is the same idea that we can criticize in the philosophy of Greeks. In the modern times this philosophical reason has another dimension that was also present to the Greeks, but not completely developed. This development began with a revolution of the modern time with Galileo Galilei that taught at the Pope´s Academy. Today, we need science to understand what is the status of the human being man, woman, we need knowledge that comes from sciences and this was the beginning of the modern Academy. The science together, the modernity has shown that we really can find a proof of nature about very important parts of a man, the body and the brain. This is a fact and the Catholic Church with Academy proved this because it followed all what was developed in modern times. We can conclude that this development is a typical reason in one of the most important acquisitions from the modernity.

We need to say we have another knowledge, special for the human being, that comes from philosophical roots and also that together with this knowledge that comes from science,. We can say that this philosophical research begun with Socrates. There are very long traditions and also a development that have a contact with the Christian evolution. The Church tried to put together the knowledge that comes from the sciences and the knowledge that comes from the sacred interpretation that man has from the Bible.

Not to make a confusion, it is important to distinguish the difference between Greek donation to the epistemological. This is very important and this is central for philosophy as well as central for sciences and more. It happened this year that I worked very near together to scientific dignity of work. I understand that if we have the approach, the correct epistemological approach, we can arrive at a real reason completely for reality, especially for the human being.

Of course, we need to avoid easy syncretism, but also we need to avoid saying that we have only of the knowledge of philosophy or only of the knowledge of science. There are two knowledges; of course, there are three knowledges, also the knowledge of relation that has a role in integration of our knowledge.

For example, the Church has an idea what is a very clear criterion when it is possible to say a person is dead and this came from the idea of Catholic theology but also from the idea that comes from sciences and today we say this was the Academy that proposed strict criteria that the death of the brain is the death of the person. We know this from sciences that this takes the separation of the soul of the body. But we say it theologically and we mean the separation is a knowledge that we have from science. This comes from academia to inform to the Holy Father about the criterion of the doctors. The Holy Father after study this to be a real criterion – which this knowledge came from the science.

Another example: the Pope Francis as well as the Pope Benedict, they concerned a great attention to climate changes and global warming of our Earth. It is clear that when the Pope reads a document, and it is clear when the Pope wants to speak about nature, the first thing he says is that nature is the creation of God and we need to stick on the creation and concerned creation and developed creation according to natural laws. And this knowledge comes from the regulation (the Book of Genesis is an example of such regulations). But the concrete knowledge is that today the situation is very serious, because there is impossibility that we have the climate in stability and equilibrium. Can this knowledge that says that if we don´t change the temperature by one degree, our world can grow, but what if there are three degrees? And this is a complication for all system. This knowledge, that is the knowledge to promote the document of the Pope, came from sciences. This is important to know at one hand the knowledge that comes from the interrelation at the other hand the one that comes from science.

I want to conclude to say the same was the fight that Max Planck and Max Theiler, two great scientists wrote to the Pope, Max Planck to the Pope Pius XI. and Max Theiler to the Pope John Paul II. Both came on the same agreement, we have to care about our Earth. Please, I hope the Pope to concern Academy and to concern the Church the interest for science, because the knowledge of sciences is decisive to understanding the nature of human brain and the body. My last word is my wish that in all dioceses and in all university centres, especially in Catholic University, we and the faculties, and the Academy of Sciences – and this Academy of Sciences be near to the Church, to the teachers of the Church and to the bishops. And I admire the work that Msgr. Rábek does get together the Academy and the Church.

Msgr. Marcelo Sánchez Sorondo

the Chancellor of the Pontifical Academy of Sciences